Teri, úprimne - čakala som to horšie. Tvoj sposob trestania sa mi zdá primeraný, nepritvrdzovala by som, skor by som vymyslela naň nejakú páku (na 6ročného syna aplikujem - i keď toto by som nemala priznávať, lenže je to naozaj účinné - že bude spať na ďalší deň v školke ak neprestane. /som zvedavá čo vymyslím, až začne chodiť do školy.../

Syn vie byť zlatý, ale svoje emócie často nevie kontrolovať, spracovávať - a v takýchto okamihoch sa zo mňa stáva pesimistka ohľadne predstavy, čo z neho vyrastie.. Jeho slovné ubližovania sú naozaj bolestivé..

Neznášam, ked mi niekto dáva prednášku o tom, že dieťa sa má vychovávať do 3rokov, že teraz už nespravím nič. On bol práve do veku 2,5 až 3 roky absolútne bezproblémový, bol tichý, milý, pozoroval svet, nemal najmenší náznak ubližovania voči nikomu a ničomu.

Mladší syn sa práve nachádza v tom prelomovom veku (necelé 3r), keď jeho starší brácho začal zlobiť (čiže už pred narodením súrodenca). Dúfam, že negatívna zmena nenastane aj v jeho prípade, ptz aj on sa zatiaľ javí ako bezproblémové dieťa, z ktorého je každý paf...

Tak som Ti vlastne ani neporadila, skor som si sama uľavila...
Každopádne Ti prajem, aby syn z toho vyrástol