Mam dceru s podobnym spravanim, bola taka ked bola mensia. Velmi by som zvazovala ci takto uzkostne dieta dat do velkeho kolektivu a cakat ze "sa otuka" a "spoluziaci ho budu tahat"... Moze sa stat pravy opak a on sa stiahne do seba a uplne uzavrie pretoze velky kolektiv ho zhltne. On by mohol vedomostami tahat inych ale jeho povaha mu to vo velkom kolektive nedovoli.
Dcera vychodila malotriedku (mmch vynikajcu), pokracovala druhy stupen na skole vo vedlajsej dedine (mensia) a teraz chodi na prestizne bilingvalne gymnazium. Je tam mimoriadne spokojna. Pocas ZS dochadzky sme mali mimoriadne stastie na ucitelov a kolektiv ktory ju bral taku aka je. Teraz je v podstate medzi "svojim" - detmi s mimoriadnym intelektom. Myslim ze k jej spokojnosti a stastnemu detstvu prispelo aj to ze chodila do malych skol kde vsetko rychlo spoznala, mala svoje istoty a zazemie. Ak by sme ju chceli "zmenit" mohlo to dopadnut zle, boli pokusy napr. s mimoskolskou cinnostou a nedopadlo to dobre, bola tam nestastna. My sme robili rozhodnutia po konzultacii s psychologom (ktory aj zistil vysoke IQ) a nelutujem. Dnes je z nej sebavedoma inteligentna studentka, samostatna s vlastnym nazorom. Ako dieta bola vo velkom kolektive (skolka) tak zmatena ze nebola schopna ani rozmyslat, bola nemotorna, nesamostatna uplne bezradna.
Psycholog mi tiez povedal ze mimoriadne inteligentne deti byvaju paradoxne neiste, uzkostne a nesebavedome aj preto ze si plne uvedomuju svoju nedokonalost a chyby. A tiez si uvedomuju nasledky, predvidaju..,proste su na svoj vek (skusenosti resp. neskusenost) prilis mudre a riesia veci ktore by mali riesit ako starsie. Na syna by som netlacila, poradila by som sa s psychologom a uvazovala skor o malej rodinnej skole kde sa detom individualne venuju. Drzim palce.