Napodobne...chodime pre seba bezne. Po deti tiez. Pomahame si, vychadzame si v ustrety...u nas je skor otazka kedy nepridem - mam horucku, dala som si nejaky alkohol, som u lekara, som prilis daleko, dolezity miting (tam je to o prioritach, ako velmi treba pomoct vs pracovna povinnost).
Naposledy som isla pre muza v nedelu nadranom na vecierok. 20km tam a 20 naspat. Vcera pre syna do skoly, 700m, je nachcipany tak som mu povedala nech mi cinkne a dojdem.
My s tym nemame problem ale mna to musel naucit muz, u nas v rodine bol trend "nikam nejdem, mas si to zariadit, preco by som JA mal robit nieco naviac, nebud rozmaznana..." To ako to mame teraz my doma mi vyhovuje viac. A najlepsie je to ze sa nemusim prosikat, vymyslat dovody...a na druhej strane nepozorujem ze by to niekto z nas zneuzival.