Diskuze : Hlavní : Metoda pevného objetí

Nemusíš říkat, že ho nechceš (aspoň já to neříkám). Říkám, že mi ten řev vadí (což taky vadí a neumím se tvářit, že ne) Ale to jsme se dostaly od TPO trochu vedle...

Šešule, pro mě je to o dost horší. Pokud to dítě odejde samo a zavře se do pokoje, budiž (spíš teda starší dítě). Ale starší děti už snad umějí vztek nějak zpracovat. Pokud bych tam to dítě vykázala já, řekla bych mu tím, že takového vzteklouna nechci, že ho takového nepřijímám, a to je podle mě špatně. Dítě má být přijímáno bez podmínek.

Pravda, nedovedu si představit, že bych měla nějak chronicky vzteklé dítě (snažím se tomu předcházet láskyplnou péčí, ale samozřejmě nemohu vyloučit, že se takové dítě prostě narodí a nic s tím nenaděláš). Zároveň je nepravděpodobné, že by se vztekalo více dětí najednou a já se musela rozhodovat, které obejmu (byť teda ještě dvě dohromady by asi šly zvládnout). Tento "druh vzteku" se pojí s určitým věkem, takže na různě staré děti přichází postupně.

Sama som matkou autistického chlapčeka, hlboko nesúhlasím s predpotopnými a zastaralými názormi pani Prekopovej na vznik autizmu. Autizmus nie je nejaký narušený emočný stav, ktorý sa dá zvrátiť pevným objatím, je to celoživotné postihnutie. Syn bol plánované, milované, chcené dieťa z bezproblémového tehotenstva, neodlúčený po pôrode, pôrod v poriadku, ani na minútu nebol bezo mňa, kojený do 2 rokov, nosený, max. milovaný. Napriek tomu je autista. Kým sa do neho nezačali rvať polykomponentné vakcíny (infanrix hexa) bol úplne v poriadku, čo mám zdokumentované aj na kamere a v karte u pediatra.

A potom niekto príde a bude tvrdiť, že máme narušený vzťah? S mojím synom, čo je doslova ako prísavka od malička max. kontaktný a naviazaný na mňa, miluje ludí v škôlke sám od seba pusinkuje pani učitelky, je tak dobrý čo sa týka emócií a mimiky, že často predčí aj zdravé deti.Napriek tomu je autista a nie práve ľahký, nerozpráva, rozumie veľmi slabo, má problém s hlukom, bojí sa napr. kriku detí a pod je toho veľa.

Pani Dr, si asi neuvedomuje ako svojimi vyjadreniami zranuje nás matky, ktoré by sme pre svoje deti zomreli, ktoré často nespíme viac ako pár hodín denne, a musíme fungovať na 200 percent. Bez toho aby sme si to zvolili, proste sa nám také dieťa narodilo, my ho milujeme a robíme čo vládzeme.
Postupnými pomalými krokmi sme syna naučili také veci, čo sme ani nedúfali. Som štastná, že má ku mne dôveru, že keď je neštastný, alebo ho niečo bolí príde sa utíšiť ku mne! Kebyže mu toto spravím, tak zomrie, alebo ho to poškodí, navždy!!!
Stačí keď ho musím držať chvíľku u spomínaného zubára a je úplne vyčerpaný po tele mu naskáču drobné modriny, žily na hlavičke má navreté, že sa obávam prasknutia. On skutočne bojuje o život pri držaní, nerozumie čo sa mu to deje, prečo mu niekto ubližuje.
Má porozumenie na úrovni ročného dietaťa!! Je senzitívny na krik, všetko mu musím hovoriť kľudným, pomalým vyrovnaným tónom hlasu a nie na neho ziapať svoje pocity..

Keby bola možnosť absolvovať zubára pomaličky, postupne nejakou šetrnou metódou, vyberiem si ju. Žial tá možnosť nie je, tak je to nutné mu uľaviť od bolesti, no pri TPO je účinok neistý, nezdokumentovaný, vedecky ničím nepodporený a ak by aj nejaký bol, tak sa dá dosiahnuť aj inak. CHce to síce viac práce a času, ale ide to.

Pri TPO si rieši maminka svoje problémy cez dieťa, je vidno na videu, ako sa doslova odreaguje na malom. To je pre mňa neakceptácia dietaťa! Keď má potrebu ho prerábať aby bol podľa jej predstáv.
Okrem iného chlapeček z videa naďalej navštevuje autistickú triedu, údajne ani nerozpráva.. prečo? Keď je to tak skvelá metóda??

My si svoje deti pipleme, snažíme sa aby boli štastné, ale nebudeme tu večne. ĽUdia čo majú deti zdravé v istom veku môžu prestať mať až taký veľký strach, pretože ich deti vedia povedať, že sa im deje nejaké bezprávie, keď sú staršie, už sa aj vedia brániť, sú samostatné. Ale naše deti ostanú deťmi celý život, mnohé nevedia komunikovať, takže sa to prejaví len na ich správaní a my to môžeme len hádať, či vytušiť.
No nebudeme tu večne a predstava, že toto raz bude niekto robiť na mojom dietaťi ako sa to stalo kamarátke pred 15 rokmi v škôlke bez jej vedomia a súhlasu mi naháňa strach. A deje sa to aj inde..
Rada by som zomrela raz s vedomím, že moje dieťa je v dobrých rukách a nikto na ňom nebude robiť niekde v zariadení pokusy ako ich robila dr. prekopová na autistoch v nemecku v ústavoch o čom existujú dokumenty.. (mmch bez velkého efektu)
Napr. tu http://www.winfried-mall.de/pdf/festhalt.pdf



Prosím ak nesúhlasíte s touto metódou podporte skupinu říkame NE na facebooku.

http://www.facebook.com/rikame.ne.mpo

Tam sú dalšie odkazy v dokumentoch, preklady dospelých na ktorých bolo TPO praktikované, našla som aj odkaz, že sa to vykonávalo v diagnostickom ústave!

ale to držení je SOUČÁST. Podle toho se metoda jmenuje. A pochybuju, že mezi rodičem a dítětem po tomto začne "proudit láska", jak říká JP

Withep, podstatu chápu, protože ji mám stejnou. Před konfliktem neutéct, ale projít si ním, prožít ho, a tím ho zvládnout.
Jen cestu volím jinou
Ano, mateřská sebedůvěra je to nejlepší, co ve výchově můžeme mít. Já si taky našla způsob, jak děti provázet agresí a vztekem a stojím si za tím. A klidně přehodnocuju, pokud se věkem ukazuje jako méně funkční, protože děti se vyvíjí a vývoj se má podporovat.

Myslím, že si rozumíme, byť cestu můžeme mít v určitých oblastech jinou