Vies, problem bude asi v tom, ze najst sam seba mozes v skutocnosti asi prave a len v pripade, ze dokazes ozivit svoj vztah so svojou manzelkou. Manipulovanie a spochybnovanie jej pocitov z Tvojej strany (vid. "vic odpovidajici partner pro ni") mi pride mimoriadne alibisticky odporne. Uvedom si, ze to je Tvoje myslnie, nie myslenie Tvojej manzelky. Respektuj laskavo jej pohlad/pocity. Radsej ju skus viac uprimne pocuvat a menej poucovat. Pomohlo by Ti, keby si bol aspon spolovice tak vnimavy voci bolesti manzelky, ktoru jej sposobujes Ty Tvojim konanim ako voci tej Tvojej, ktoru Ti sposobuje milenka.

Ty si zrejme myslis, ze sam seba mozes najst v/s partnerke/partnerkach/parnerkou, do ktorej/ktorych projikujes svoje nezrele predstavy ("ako by mi to podla mna vyhovovalo"), a pritom takymto "zalubenim sa do seba sameho" (teda do svojho nerealneho obrazu idealizovanej milenky) paradoxne stracas sam seba stale viac. Zelam Ti, aby si raz prisiel na to, ako velmi sa mylis. Az potom uvidis, co je to skutocne utrpenie - ked dovidis na spust a bolest, ktoru si za sebou zanechal, a na to (manzelku, roky spolocneho zivota), co si pre svoj egocentrizmus a racionalizaciu svojho konania, nenavratne stratil. Napriek vsetkemu Ti zelam, aby to este nebolo uplne neskoro.