Mam obidve deti s velmi vysokym IQ a psychologickou mi bolo dorazne povedane ze si u nich mam na pochvaly davat pozor v tom zmysle ze ich nepouzivat ako "vychovny nastroj" pretoze tieto deti to vedia velmi rychlo spoznat a vyhodnotit ako ucelove. Je jedno ci by som chvalila ich alebo niekoho cudzieho. Tj. u nas sa chvali casto, spontanne ale nie ucelovo.

Co sa tyka pochval cudzich ludi pred vlastnymi detmi...netusim aky by to malo mat vyznam. Ak motivovat tak u nas by to nefungovalo, ak hodnotit tak tiez nie lebo nevidim vyznam bavit sa napr. o tom aku ma susedovie Anca figuru. Ak berieme tu repliku o detoch, tak by som si ako matka bezdetnej dcery davala sakra pozor na to co vypustim "z huby"...veta "mas krasne deti, urcite sa im velmi tesis..." mi pride bud na urovni MS ked decku chvalime hracku alebo ako zamerny podryp k dcere. Nevidim inak vyznam. Jedine ze je matka tak tupa a obmedzena ze nedokaze odhadnut co moze jej dceru ranit.