Pôvodne som tento príspevok chcela pridať k téme o demonštrácii, ale tam už by asi zapadol.

1. Zachraňovanie každého života. Rozhodne sa dištancujem od eugenických výrokov typu "slabí podľahnú a dajú možnosť silným" . Ale. Mám za to, že ako spoločnosť sme až doteraz žili v konsenze, že choroby patria k životu a nemôžeme zachrániť všetkých. Jedno z najstrašidelnejších slov je dnes triáž. Nerobí ale prvotnú "triáž" každá zdravotná poisťovňa, keď určuje, komu preplatí liečbu a komu nie? Súhlasili by ste s tým, aby sa zdravotné odvody zvýšili na povedzme 80%, a vďaka tomu by mohla byť preplatená liečba ďalším tisíckam/desaťtisíckam pacientov? Ak nie, v čom je rozdiel oproti súčasnej situácii?

2. Ekonomika. Myslíte si, že niekto má spočítané, kedy nastane ten kritický moment, v ktorom príjmy štátu už budú prinízke (menej daní od podnikateľov) a výdavky privysoké (kompenzácie, zdravotníctvo), že sa to začne fakt sypať? Lebo v tom prípade zdravotníctvo tak či tak skolabuje. Ja by som sa stavila, že na Slovensku a v Česku to väčšina politikov nerieši a spolieha sa na EU, resp. na to, že ECB natlačí papieriky. Čo je ďalší problém: cieľom kvantitatívneho uvoľňovania je naštartovanie spotreby. Môže sa spotreba dostatočne naštartovať, keď máme k dispozícii len eshopy?

3. Spoločnosť. Život bez možnosti stretávať sa s blízkymi ľuďmi mi pripadá strašne neprirodzený (a to som introvert). Dávalo to zmysel na jar, keď sa myslelo, že to bude trvať š mesiace. S prižmúrenými oboma očami to dáva zmysel 1,5-2 roky do preočkovania rizikových (aj keď pre deti a dôchodcov(!) je to už dosť na hrane). Ale úvahy o tom, že ak očkovanie situáciu nevyrieši, tak toto je "new normal", pokladám za úplne zvrátené.

4. Dôchodcovia. Prečo sa neurobí nejaký sociologický prieskum, koľko ľudí nad 70 rokov skutočne preferuje predĺženie života o polroka, dva roky, desať rokov, za cenu izolácie? Nechcem machrovať, mám od toho veku ďaleko, možno si to naozaj len neviem predstaviť a v osemdesiatke budem ochotná zaplatiť akúkoľvek cenu za každý deň života navyše. Neviem. Ale teraz mi pripadá dosť nepravdepodobné (čiastočne to súvisí s bodom 3), že by sa väčšina dôchodcov niekoľko mesiacov až rokov nechcela stretávať s svojimi blízkymi, hoci aj za cenu rizika.

5. Tvrdé lockdowny. Aj tu na fóre čoraz viac ľudí píše, že krátky tvrdý lockdown by bol rozumnejším a ekonomicky menej boľavým riešením. Ako dlho ale trvá jeho "účinok"? Nebude po troch mesiacoch potrebný ďalší? Koľko sa dá vydržať (ekonomicky aj psychologicky) život v ustavičných cykloch tvrdý lockdown - uvoľnenie?