Milá Klára, prekonali sme s mojou dcérou presne to isté. Ale ja som odporcom bitia detí či po ručičkách, alebo po plienke (je tu o tom dosť rozsiahla diskusia k článku Škoda rány, která padne vedle., takže to u nás prešlo aj bez trestania. Dieťa na trest reaguje strachom, nie uvedomením si nebezpečnosti toho čo robí - a strach nie je dobrá výbava do života :-(
A moje odporúčanie? V tomto okamihu by som všetky kvety dala z dosahu dieťaťa preč - rovnako ako nebezpečné sklenené plochy, citlivé CD a radioprístoje...elektrické spotrebiče - samozrejme okrem sporáku :-)), pretože táto fáza "skúmania" dieťa prejde a odstrániť nebezpečné alebo nevhodné z dosahu je v tomto momente jej výchovy užitočnejšie ako napomínať a "plácať". Nie je to vaša ústupčivosť, ale predvídavosť a skúsenosti, ktorých máte viac ako dieťa. Ona totiž nechápe, prečo vy môžete trhať lístočky/chytať sa zrkadla/otvárať obaly s CDčkami... doplňte si čo chcete - a ona nie. Chce to predsa tiež skúsiť!
Keď moja dcéra bola taká veľká ako vaša, všetky citlivé predmety boli vo výške minimálne 120 cm :-)))
Ubezpečujem vás, že do 18 to robiť nebude a onedlho budete môcť dať všetko opäť na svoje miesto. Ale za ten čas z vašej krásavice môže vyrásť a nesamostatný neustále trestaný a napomínaný človiečik, alebo smelé, rozumné a vyrovnané dieťa. Je len na vás, aké metódy zvolíte.
Nech sa darí
Lexi