Re: Interrupce ....

No, nie je citlivejšia téma pre ženy, ktoré nemohli otehotnieť, ktorým zomrelo dieťa, ktoré porodili nedonosené dieťa, alebo dokonca všetko dohromady... Aký vztek som len ja cítila, keď som po odchode s tým, že „už nikdy nebudete mať...“ počula v čakárni „tretí potrat, ešte nie som na dieťa pripravená“, čo som v tú chviľu cítila voči tej osobe, sa opísať slovami slušnými nedá.

Odo mňa by to bolo jednoznačné: Ak si tehotná, nechaj si dieťa, minimálne ho donos. Koniec koncov, je to dôsledok tvojho správanie a za to by sme mali brať zodpovednosť. Ale ak to dobre chápem, ty to dieťa chceš? Ty si chcela otehotnieť? A naozaj to nie je iba rozmar?

Fajn, priateľ má prácu a máte kde bývať. Ale čo keď sa ukáže, že nie je pripravený (viem, že to nepočujem rada), čo keď ťa opustí? Budeš mať kde bývať? Budete mať s dieťaťom dostatok? Chceš mať ďalšie deti? Myslíš, že vás priateľ uživí, lebo čo chceš robiť so základnou školou? Naozaj si vieš predstaviť starosť o dieťa, a to je na 24h/7dvt a nie rok, nie dva, ale cca ďalších 20 rokov? Že sa už vždy budeš musieť otáčať, brať na neho ohľad? Že už nikdy nepôjdeš von s kamarátkami, len ak sa ti bude chcieť? Dieťa nie je bábika...