Názory k dotazu Problémy se spaním

Ahoj Katka,

som rada ze sme nadviazali kontakt a mozme sa spolu tesit s nasich uspechov na ceste ku kludnemu nocnemu spanku! Som velmi zvedava ako sa vam podari zvladnut vas plan. Ja mam pocit, ze nas Luki by vedel vrieskat aj dve hodiny, kym by na nas susedia nezavolali policiu, ze tyrame dieta. aj my sme to chceli vyskusat ako vy, ale zatial sme sa k tomu neodhodlali. hlavne manzel :-))

Ja som uz z toho vsetkeho nespania ochorela. Cele sa to vystupnovalo ked Lukiho teraz v stredu zaockovali a on dostal horucku a zapalila sa mu nozicka. Celu dalsiu noc som nespala a nosila ho na rukach. A to vobec nezvelicujem. Ako nahle som ho polozila do postele, postielky, hocikde, zobudil sa a zacal strasne plakat. Chudatko moje, uplne horel. Na druhy den sme sa este potrapili ale dostali sme od doktorky syrup Brufen a tak dalsia noc uz nebola taka hrozna. Moj organizmus to uz ale nezvladol a vcera som zalahla s nadchou a horuckou do postele. Dufam, ze ma to prejde kym skonci predlzeny vikend, teraz maleho nevladzem ani nosit na rukach a nie to este ho uspavat.

Nam sa teraz strasne zhorsilo zaspavanie na denny aj vecerny spanok. Doteraz sa Luki dal uspat na rukach alebo kojenim, teraz uplne bojuje. pred dvoma dnami som to nezvladla a podla rady pani psychologicky som hrala "mrtveho brouka", lahla som si na zem vedla postielky, par krat som ho polozila aby si lahol a nakoniec s placom po 15 minutach zaspal, ked som ho hladkala po chrbatiku. Bola som priam nadsena, hovorila som si,toto by mohlo fungovat. Ked sa po 40 minutach zobudil, plna nadeje som tam poslala manzela s presnymi instrukciami. skoncilo sa to tak, ze Luki sa tak strasne rozplakal, zacali mu tiect sopliky, nemohol dychat, kaslal, nakoniec sme ho tisili a uspavali dalsiu presne hodinu. Tak preto som zvedava ako dopadnete vy.

Inac, mozno by bolo dobre pokracovat v nasej korespondencii na e-mail, aby sme im tu nezahlcovali priestor na webe. Moj e-mail je renata.krizanova@nextra.sk. Mam taky pocit, ze s tymito nasimi certikmi to este asi bude nadlho :-)

Drzim vam palce a urcite sa ozvite!

Renata

Milá Renáta,

prekvapila ma Vaša odpoveď, lebo už som si myslela, že také dieťa, ako je Zuzanka fakt nikto nemá. Ani som o tom v žiadnej knižke nenašla zmienku. Všetky moje kamarátky majú nejaké problémy s uspávaním detí, ale TOTO!!! nemá nikto, a tak som sa vôbec nemala s kým poradiť. Nemôžem ale povedať, že ma potešilo, že tiež máte také dieťa, lebo to fakt nikomu neprajem. Aj keď na druhej strane si od malička hovorím: "Hlavne, že je zdravá." (Ale o tretej v noci, po x-tom prebudení mi to vôbec nepomáha.)

Zuzku nechcem odstaviť hneď teraz úplne, ale myslela som si, že ju po roku začnem odstavovať postupne, aby som to ukončila tak do troch mesiacov. Chceli by sme totiž druhé dieťa a ja som zatiaľ nedostala menzes, takže keď budem kojiť, neotehotniem (a tehotenské testy si tiež pravidelne robím). Po mojom zúfalom liste to znie asi trochu šialene, ale ja som optimista a dúfam, že to druhé bude iné a veľmi chceme deti za sebou.

Myslím si ale (na rozdiel od mojej svokry), že sme si Zuzku nerozmaznali my, ale že proste taká je od narodenia. To, že som ju naučila zaspávať na prse a brať ju k nám do postele, bol iba spôsob, ako sa trochu vyspať. Už v pôrodnici mali poplach, keď Zuzanka plakala. Mala totiž novorod. žltačku a bola 4 dni v inkubátore. Vždy, keď ma zavolali na kojenie, som Zuzku našla úplne zúrivú červenú a celá sa triasla. Žiadne dieťa tam tak zúrivo neplakalo. Myslela som si, že sa tam sestričky na ňu vykašľali a ktovie ako dlho ju tam nechali plakať, že sa dostala do takého záchvatu, ale raz som bola svedkom jej prebudenia a videla som, čo stvára. Aj hneď po narodení, keď mi ju doniesli už umytú a položili do postieľky vedľa mojej postele, kde som mala dve hodiny ležať, revala ako divá a nie a nie prestať. Nechali ma tam s ňou samú, tak som to vydržala asi hodinu a potom som vstala a vzala ju k sebe. Hneď stíchla. Takže, ak som ju rozmaznala, tak asi jedine vtedy (ha-ha). Ako to začalo u Vás?

Čo ale robiť?
Manžel vymyslel spôsob, ktorý sa chystáme dnes večer začať realizovať. Nechceme to odvykanie spájať s odstavovaním, myslím, že je to lepšie. Ja budem spať v obývačke sama a manžel so Zuzkou v spálni v našej posteli. V postieľke by určite strašne zúrila. Až si postupne odvykne od prsu, tak potom začneme zvykať na postieľku. No uvidíme. Zatiaľ som dosť skeptická, ale aspoň sa po roku tri noci konečne vyspím. Dúfam. :-)
Doteraz sme neskúšali žiadne odvykanie (okrem tých troch zúfalých pokusov, čo som spomínala), lebo sme ju nechceli trápiť a čakali sme, že to samo nejako prejde.
Napíšem, ako to dopadlo.
Majte sa pekne a teším sa na odpoveď.

Katka

P.S.: Mimochodom, aj ja som zo Slovenska, ale už 7 rokov som vydatá v Čechách.