Juuu tak to riešim každy deň. Mam deti 9,5 a 3,5 a musím byť spravodlivá aby staršia dcéra nemala pocit, že všetko musí bratovi dať.
Tiež sa snažím o princíp kto to má prvý v ruke tak sa s tým hrá a ten druhý musí počkať.

Ale mám švagrinú a tá vychováva dcéru (2 roky) tak že jej vobec nič nepovie ak druhému dieťaťu vychmatne hračku z ruky, nijako nereaguje ak ťažkú hračku hodí do iného dieťaťa alebo ho udrie. Max. poznámka "no tá naša malá je taká že si vždy vybojuje čo chce". Nestýkame sa často tak raz za mesiac ale toto neviem ako riešiť. Priznám sa že už som aj synovi povedala aby jej bitku vrátil, on je silnejší, s chlapcami sa poštuchuje ale primárne sa nebije. Švagrine hovorím že sa mi to nepáči a ona v podstate nereaguje. Naposledy ked malá hodila ťažké auto synovi do hlavy (ešte si pri tom povie "hihihi") tak som zasiahla ja a na ňu nakričala, že sa to nesmie. Tak švagriná ju za trest zavrela do izby sice jej to vysvetlila, že prečo je zavretá v izbe ale podľa mňa malá to vôbec nechápala a len plakala až sa pozvracala. Fakt neviem ako to riešiť, stýkanie nechcem obmedziť predsa sme len najbližšia rodina a inak vychádzame. Oni majú v radosť z toho, že malá má ostré lakte a ešte ju v tom podporujú. Vobec nič jej nezakazujú, ani podstatné veci ju nedonútia urobiť (napr. v autosedačke sedí tak že má pásy len okolo pása lebo to tak chce).


A ešte čo robíte ak sa dve deti (syn 3,5 a kamarát) vonku rozbehnú k tej istej hračke (vňčšinou naša motorka) a v podstate ju chytia naraz. Komu dáte prednosť? U nás je to vonku dosť často. Doteraz sme to riešili odložením motorky do domu ale aj tak plakali lebo ju nemal ani jeden.