Holky,
než ma zdrbete za to, čo tu zase za malichernosť riešim, tak vedzte, že ja sa potrebujem hlavne vypovedať, a vlastne ma zaujíma aj Váš názor. Možno to preháňam, možno zbytočne robím "z komára somára"...

Pred chvíľkou som kojila syna (vľahu, na posteli), zaklepala babička, hodila nám chlpatý vankúšik na posteľ, a povedala:
"Musela jsem se pochlubit, koupila jsem M...ovi k narozeninám tenhle polštářek".
Povedala to milo, s úsmevom, ale na moje námietky, že malý bude predsa mať 1 ročik až o mesiac, tak len mávla rukou, a už bola preč



Cítim sa všelijako - dotknuto, je mi to ľúto, a celkove...

Všeobecne síce narodeninám neprikladám nejaký obrovský význam, no ale aspoň u detí by sa tento deň mohol trochu obzvláštniť, a ešte k tomu prvé narodeniny... Ja viem, od toho sú tu hlavne rodičia, lenže keď si predstavím moju mamku, tá by svojmu vnúčikovi ozdobila miestnosť, upiekla tortu, balíček krásne ZABALILA, a hlavne by mu podala ručičku, a povedala k tomu nejaké milé slová..
Tchýně je skvelá žena, ale určité veci idú mimo nej. Ako vraví moj muž "Ona je spíš chlap"

Chcem jej ten vankúš ísť vrátiť - aby mu ho dala až v deň narodenín.
Čo by ste robili Vy? Bolo by Vám to jedno?
Som zveličujúca hysterka?