Aj ja už končím, idem spraviť chlapom večeru Ale ja som vždy v každom hl. príspevku riešila predovšetkým svojho syna a jeho správanie, príčinu a riešenie. Práve to je mi ľúto, že sa niektoré maminy začali okamžite chytať slovíčok a riešime tu celkom nepodstatné veci. Je to moj pocit, ale tu proste cítim istú averziu z niektorých príspevkov, napr. teraz s tým chlapcom. Najprv sme mu mali pomocť, pomaly ho adoptovať, potom sme mu mali pomocť skôr a teraz sme mu nemali pomáhať vôbec, pretože to predsa nič nevyrieši. Fakt je mi to ľúto, že sa tu rieši to, že som napísala, že syn má citlivú dušu. Tak nie, je to bezcharakterný hajzel, z ktorého raz vyrástie vrah a mal by sa len biť. Asi tak by som mala podľa niektorých o svojom jedinom živom, vymodlenom a vyplakanom dieťaťu rozprávať. Žiaľ to nedokážem, prepáčte... Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí sa snažili pomocť...