Žiadny mindrák z toho nemám, vidím to ako svoje miesto v rodine. Odmenou mi je pohoda. Rano vstanem, spravím chlapcom raňajky, naservírujem, pripravím desiaty, sama sa naraňajkujem, upratujem, každý deň menšie upratovanie a upratané máme takmer non-stop, maximálne umyjem kľučky, umývadlá, dvere. Buď čítam, surfujem po nete, pustím hudbu, alebo si idem zacvičiť, na nákup, pripravím nejaké jedlo, odveziem ho oteckovi, príde syn zo školy, rozprávame sa, ideme na prechádzku, na bycikel. Pripravíme spolu pekne teplú večeru, najeme sa, porozprávame, pozeráme spoločne telku. Potom som bez stresu a s chuťou som manželovi k dispozícii
Naopak si neviem predstaviť domácnosť+prácu. Mám proste pocit, že by som jedno z toho musela flákať. A ja som si syna nevymodlila preto, aby som ho videla unavená 3-4 hodiny denne, keď mám možnosť byť s ním viac, učiť sa, rozprávať sa.
To je moj pohľad