Ahoj, neviem, či ti to pomôže, ale ja som mala s matkou ešte horší vzťah. Bola to ľadová kráľovná, ktorá nevedela prejaviť žiadne city, ku ktorej sme nemali žiadnu dôveru, ktorá nás snáď nikdy nepobozkala a nepochválila. Pre ktorú bolo najdôležitejšie, aby bol umytý riad, upratané, jednotky v žiackej knižke. Rada ponižovala nás aj ocka.

Keď som jej povedala, že sa budem vdávať, povedala mi, že to je moja vec ale nech si to rozmyslím, pretože ak by som raz prišla domov s plačom a chrbát som mala plný modrín, pošle ma za ním naspäť. Manžel sa jej samozrejme nepáčil, bol to Bratislavčan a vtedy ešte študent, tak ja som išla pracovať, aby on mohol študovať, na čo moja matka reagovala priam šialene.

Napriek tomu som jej odpustila, pretože aj ona žila v nejakej rodine, aj ona mala matku, otca, nejaký model. Aj ona bola dieťa. A užierať sa nenávisťou, dopadnem ako ona - rakovina.

V tvojom prípade by som celkom jasne povedala, že mám muža, máš ho rada, je tvoj, a nie tvojej matky a ak nestojí o vnúčence, tak ich ani vidieť raz nemusí. Bodka.