Určite áno. Tým, že bola stále chorá (myslím, že niekde to zaznelo), bola stále doma, znížená imunita je proste... kurva. Mikuláško, dokiaľ nespoznal aj iné ako izolované a sterilné domáce prostredie, dezinfekciou smradľavé nemocnice a fajn, liečebné pobyty u mora, kde bol ale stále len s nami, bol na nás veľmi nafixovaný = bol tichý, strašne sa všetkého neznámeho bál, nechcel medzi deti, mal zo všetkého strach, zo všetkého, čo bolo mimo jeho vlastný svet. Nemal sebavedomie. Nebol "otrkaný".

Preto nakoniec nezostal doma (chceli sme najprv, aby mal domácu školu) a išiel medzi detí, bolo to tvrdé, drsné, snažili sme sa mu pomáhať a podporovať ho, ale našťastie sa dokázal zdvihnúť. Ale chcelo to veľa podpory...