Viem a nepochybujem, že veľká čásť osadenstva Rodinky sa mi s chuťou vysmeje a že to bude bodnutie do osieho hniezda, ale ja sama som na zrútenie, tak prosím trošku súcitu, idem sa vyrozprávať, lebo ma od žialu bolí srdce. Dnes som bola synovi pre učenie v škole(je v nemocnici na vyšetreniu a pozorovaniu, je srdiečkár a v noci ho bolelo a bodalo na prsiach). Bola som za jeho angličtinárom, ktorý s nimi (triedou) bol v piatok na výlete na hrade. Pýtala som sa na synov prospech a správanie, lebo sme boli pri poslednom rodičovskom na dovolenke - no, všetko fajn, už som takmer odchádzala a učiteľ podoktol, že má jediný problém, že na výlete počas cesty z vlaku chlapci, vrátane nášho syna, hádzali kúsky rožkov a celkovo nejakého jedla čo mali pri sebe, po ľuďoch sediacich pri budove hlavnej stanice - po bezdomovcoch predpokladám. To sa nedá opísať, taká hanba a sklamanie... Cestou zo školy som normálne plakala...
Syn už raz šikanoval chlapca zo sociálnej rodiny, vtedy sme to riešili, rozprávali sme sa s ním, dochádzal dokonca k psychologovi, s chlapcom majú kamarátsky vzťah, aj mu pomáha, mala som pocit, že pochopil... a teraz toto... je mi do plaču, nemožem prestať.

Má cenu to s ním riešiť, keď je v nemocnici? Nikdy som ho nechcela mlátiť, kričať na neho, chcela som, aby pochopil, že v živote každého človeka sa možu udiať veci, ktoré neovplyvní, že týmto ľudom sa má pomáhať... mala som pocit, že už to chápe a teraz