Ja nemám žiadny bičík. V živote som ho neudrela, nikdy som mu nedala žiadny zákaz, nikdy som mu nič nezobrala, nijako ho nepotrestala, raz v živote som na neho kričala, raz za dvanásť, takmer trinásť rokov, a to keď šikanoval toho Daníka. Od detstva som s ním preležala dohromady niekoľko mesiacov, možno vyše dvoch rokov, po nemocniciach, nehovorím, že jeho otec nie, ale vždy som sa pre neho snažila spraviť všetko, čo bolo v mojich silách a niekedy aj viac. Mala ísť na operáciu, nešla som a vďaka tomu si už nikdy nezalyžujem, aby mohol ísť M. zdravotne na dovolenku, vtedy do Egypta, kde som trpela ako zviera.
Kvôli M. som predala všetok svoj ​​zdedený majetok, aby som mohla kúpiť farmu, aby nemusel jesť veci z obchodu plné éčok, vzhľadom k tomu, že má slabú imunitu. Nikdy som ho k nikomu neodložila, dodnes má odo mňa všetko, čo potrebuje a chce, ja ho pochválim, podporím, uteším...

a ak to všetko dokáže vyvážiť fakt, že nesúhlasím so štvorkolkou a s tým, aby chodieval namiesto jedálne do reštaurácie a minul za týždeň toľko ako veľký počet niekoľkočlenných rodín, tak potom vážne neviem