Takže znovu, ja nepoznám vo svojom okolí človeka s malými deťmi (pravda, až na jedinú výnimku z toho množstva mladých rodín), kto by očakával, že sa babička vzdá vlastného života kvoli vnoučatám.

Ovšem byť niekedy s vnoučatami taktiež neznamená, že babička inak nežije (nebo i děda samozrejme). Proste to vyznelo pekne blbo a je to obľúbený alibizmus práve tých, čo mali full servis u vlastných detí a sú zvyknutí len prijímať, ne dávať.

Nevravím, že to je Tvoj prípad, ale je takých prípadov mnoho.