no...napadlo ma niečo podobné, ale nevedela som, jak to napísať tak, aby som sa niekoho príliš nedotkla.

Páč sa snažím pochopiť i to, že život je pes a tie staré matky majú nové partnery a s nimi aspoň jedno "nové" dítko...

Ale je to dosť i o tom. Od "mladých matek", čo majú deti brzo čítam často, že je dobré, že ich majú brzo, páč majú viac síl (čo je pravda) a neskor si to zase "užijú".

Nakoniec ich možno život otrieska (nikto nevie dopredu, čo sa stane) a stanú sa "starými" matkami, ktoré ešte zase majú malé deti a nemajú síl si to užiť. Ani s vnoučatami, ani so sebou...

Mám pocit, že tá generácia je tak nejak stratená sama v sebe... pokiaĺ nenájdu spokojnosť samé so sebou, nie sú schopné predávať tú spokojnosť okoliu...

Je to naozaj blbé, páč za to, jak sa život vyvíja fakt tie "staré" matky nemožu. Ale ani "tí mladí" nemožu za to, že chcú pre svoje deti i babičky. Veď rodina je o RODINE. Nielen o rodičoch....