V rámci potrebnej reorganizácie zásob v chladničke som (o.i.) objavila Lipánka 2 dni po záruke. Keď ho syn zbadal, okamžite ho chcel (jeho obĺúbená, banánová príchuť). Vravím mu: "Počkaj, o chvíľu príde taťka, dáme mu ochutnať, on nám povie, či je ešte dobrý, hej?" /ja mám totiž minimálné rozlišovacie chuťové schopnosti, mne je dobré všetko
Syn vytreštil oči a zvolal: "Mamí né!!! Prosím, nedávej to ochutnat tatínkovi!!!"
Ja: "Prečo nie?"
On: "Já totiž nechci, aby byl taťka nemocnej... TY JSI HO DEJ.... Prosííím..."
Na to, že som jediná žena v rodine, by som im mohla byť aj vzácnejšia, nie?
Pridajte nejaké hlášky detí, mám nanič náladu (sestra má problém, s ktorým jej nedokážem pomocť), tak sa chcem trochu zasmiať