To si tak niektorí ľudia napĺňajú nenaplnené ambície prostredníctvom svojich detí. Určite to nerobia so zlým úmyslom, snáď ľutujú, čo im ich rodičia nemohli alebo nechceli dať, alebo čo vtedy nebolo, alebo na čo sami nemali. Problém je, keď sa dieťa vzoprie tým dokonalým predstavám - nedávno tu bola téma, kde chlapec menom Pius, minimálne pre budúceho pápeža, si dovolil byť obyčajný inštalatér.
Ja to tiež niekedy pozorujem a musím povedať, že je mi toho chlapca, s menom Redemptora, ktorý síce chodí na tri jazyky, na balet a na klavír, spieva v zbore a konzumuje iba makrobiotickú stravu, no dieťa je bledé, chudé, smutné, ktoré sa absolútne nevie zapojiť do normálneho kolektívu a správať sa spontánne... niekedy až ľúto.