Asi som v živote čítala príliš veľa (blbostí), lebo do všetkého som šla síce s nadšením, zároveň ale s patričnou dávkou pesimizmu.
Takže som čakala, že manželstvo budem mať - v lepšom prípade priemerne uspokojujúce, a ak bude fajn, tak narodením potomkov sa zákonite zhorší.
Čo sa MD týka - s obavami som očakávala laktačné problémy, iné než dieťa nespavca som si ani nepripúšťala, obávala som sa, ako zareagujem na izoláciu, stereotyp - v lepšom prípade stres, v horšom depku..

Všetko je omnoho lepšie, než som čakala, a predstava, že raz mi MD skončí, ma mátoží nesmierne

Jediná chybička - s mojou povahou nie som (ani len pre moje deti) autorita, nesprávne som vychovala syna, a napriek plánom, ako všetko napravím u druhého synáčka, vidím, že robím tie isté chyby..