Hm to si nevybeies. Mam "nadanu" dceru 12,5 = IQ ma 150 a pohybuje sa vo vlastnom svete kde mozeme byt radi ze s nami obcas prehodi normalne slovo. Je poslusna, skromna, ani o nej nevies. Ale su ludia ktori potrebuju riesit preco furt cita, preco si stale nieco zapisuje a kresli. Preco ju nevyzeniem von medzi deti. No preco, lebo sa tam neciti dobre. To ako keby som sa ja isla hrat na piesok s batolatami. Raz dva krat to zvladnem ale potom uz nie. Ona nevie blbnut, nechape detske spravanie a to mam kazdemu na pockanie vysvetlovat a obhajovat ze je "divna"? Ze riesi fyzikalne javy, dokaze sa bavit o historii, miluje matematiku, zdravo sa stravuje, priviedla celu rodinu k ekologickejsiemu zivotu ale o hudbe, sminkach, hercoch sa bavit nebude lebo to nevie a ani ju to nezaujima.

Syn je tak isto "nadany" a ten je ako tvoj, odmalicka pocuvam ze je to s nim neznesitelne, nikdy nikto nebol ochotny ho postrazit dlhsie ako par minut, ked nieco chcel mal neuveritelnu vydrz, nic z detskych veci ho nebavilo ale na dospelacke este nemal. Jedina v cca dvoch rokoch hra co mu isla bolo ze som mu ukazala vec a on nasiel magneticke pismenko na ktore sa ta vec zacinala, donemoty sme to hrali. Riesili sme predskolske zosity s pocitanim. Neznasal skolku, rovnako ako dcera. Nechapal preco musi byt s malymi detmi ktore mu nic nehovoria a s ucitelkami ktore sa k nemu spravali ako k malemu decku. Na verejnosti bol neznesitelny, ludia mali poznamky ze ako sa sprava, hlavne ti starsi. Spravanie sa zlepsilo ked zacal citat. A teraz ked zacal chodit do skoly je uplne spokojny a stastny. Akurat ucitelka podotkla ze nevie ako to ma povedat ale ze ma pocit akoby bol starsi, o dost starsi. Vyjadrovanie, gesta, rozmyslanie ma v 6tich rokoch na urovni druheho stupna ZS. Chodi do malej dedinskej skolicky a ucitelka ho vie zamestnat a podchytit.