"Dvouletý dítě je sluníčko, protože je ještě malý na to, aby tě mělo čím prudit - nemá vlastní názor, je roztomilý, lépe ovladatelný a na tobě závislý."

Jak ktoré, jak ktoré...Mám mladšieho syna, od mimina nespavec, večný vreskot pre čokoľvek, kedykoľvek a ak nie vreskot tak aspoň kňúranie, v jeho dvoch rokoch nebol sluníčko ani náhodou, prudil dokonale celé okolie, mal vlastný názor a vedel ho hooodne nahlas a hooodne dlho prejavit, večne nespokojný, vždy chcel všetko inak, naopak, bol absolútne neovládateľný a na mne absolútne nezávislý (odišiel by s hocikým). Do jeho 4-5 rokov to bol des a večný boj, kde som sa snažila stanoviť aspoň základné pravidlá (fakt možno 5 vecí na ktorých som trvala typu umývanie rúk po WC) a aj o tie bojoval ako lev. Konkrétne u umývania rúk po WC trval na tom, že si ich umyje v kuchyni a nie v kúpeľni. Keby bol prvé dieťa tak možno ostane jedináčik. Teraz je to už od dosť lepšie, zmena prišla cca v predškolskom veku. Odkedy chodí do školy je úplne zlatíčko, sem tam má náročné obdobie ale inak pohoda.

Naproti tomu dcéra bola ako malá úplne iná, nenáročné dieťa, milé, poslušné až príliš, dokázala si hodiny a hodiny kresliť, hrať sa s plastelínou, malými plastovými zvieratkami, babičky sa predháňali, ktorá ju bude mať lebo bola absolútne samostatná a nepredstavovala žiadny stres. Syna si nevypýtal do 5 rokov nikto a ani by som to nikomu nepriala, aj obyčajné návštevy v nedelu na kávu boli náročné.