Pole, mám šťastie na muža, v ktorého očiach som tak trochu za hviezdu. On neustále opakuje, že to predsa musí byť strašne náročné byť stále s deťmi, k tomu stíhať domácnosť a pod. Že on deti síce miluje, ale rovnako rád sa stratí do práce, kde sa od nich parádne odreaguje. Ja sa len v duchu usmievam, nebudem mu predsa denne vyvraciať jeho obavy o mňa - nemusí vedieť, že si v skutočnosti lebedím, nie?