Nepřemýšlíš vedome, ale podprahové podvedomie tam stále je.

Poznám typy ľudí, čo vyzerajú jo schopne (konkrétne moja tchýně), že ju nič nezaskočí, všetko vyrieši atd. atd. No a keď jej syn (moj partner) ako maličké mimino spadol z postele a prestal dýchať (je jej prvé dieťa) a modral, ona si sadla bezmyšlenkovitě na schody baráku a jeho položila vedľa seba. Proste nebola schopná NIČOHO.

Na druhej strane ja, docela výbušná osoba, čo sa niekedy nechá rozhodiť maličkosťou, som už zachraňovala svoju trojročnú ségru z vody (naši nás nevideli ač tam boli), zastavovala krvácanie (ač odpadávam u blbých injekcií) a za posledný rok 2x zachraňovala svojho partnera z bezvedomia a do toho riešila ešte svoju mamu, ktorá nebola v tej situácii tiež schopná ničoho, len do mňa hučať. Zvládla som i partnera i mamu.

A viem napr. o sebe, že dokážem tak nejak podvedome jednať tak, ako je potreba. V takýchto vážnych veciach si dovolím sa zhroutit až potom, až je to všetko vyriešené.

Ano, pre svoje dieťa by som do vody skočila. Do studne, to neviem, nebola by šanca na záchranu...

Dúfam, že toto nikdy nebudem musieť zažiť.