Divá Bára, tak my sme sa presne preto sťahovali. Neboli sme ochotní rozmýšľať každý mesiac ako vyžiť do ďalšej výplaty, modliť sa aby nás nevykopli z práce pre nadbytočnosť, aby dcére cez zimu nenarástla noha alebo aby sa niečo neposr*alo na aute. Rezerva sa nedala vytvoriť, nebolo z čoho. Boli sme nervózni, viac sme sa hádali. Tak si muž našiel prácu v regióne na opačnom konci republiky, kde sme nikoho nepoznali. Za rok sa zapracoval, našiel bývanie a potom som prišla ja s deťmi. Syn mal 6 týždňov keď sme sa sťahovali. Sme tu 7my rok, po materskej som si v pohode našla prácu a zatiaľ spokojnosť. Ale chápem, že niekto sa z rôznych dôvodov presťahovať nechce, ja som sa tiež bála ako to bude.

Nerozumiem prečo je to tak že za 8 hodinovú prácu nie je mzda z ktorej človek slušne vyžije.