Pripomína mi to syna. So spánkom problém nebol, nemá veľkú potrebu ale jedlo som musela strážiť. Bol schopný behať v kuse a nič nejesť. Ale potom bol veľmi agresívny a uplakaný. Vysvetlila som to aj mužovi, pretože keď boli spolu a syn si nepýtal jesť tak muž mu nedal. Mal pokoj, syn neotravoval ale potom sa to už nedalo riešiť lebo syn vyvádzal ale jesť nechcel. Dosť dlho som s ním bojovala (s mužom) aby dal synovi jesť pravidelne a nečakal že si vypýta sám. Stačilo vo vhodný čas ponúknuť nakrájaný banán a jablko a syn si zobral sám. Ale vypýtať si to nevedel akoby nemal pocit hladu.

A potom prišlo ešte jedno obdobie keď mal cca 4-5 rokov že večer hrozne vyvádzal, každého bil, plakal, bol nervózny. Začal vtedy chodiť do školky tak sme si mysleli že pretlak mových zážitkov. Ale robil to aj cez prázdniny, víkendy. Nervozita prešla aj na nás. Nevedela som prečo sa to deje, bolo to chvíľu po večeri. A potom som zistila, že je stále hladný. Zjedol napr. rybu, zemiaky a šalát ale keď som ponúkla tak hneď za tým zjedol ešte bagetu s maslom, syrom a kopec zeleniny, za tým ešte polievku, prípadne ešte jednu porciu ryby so zemiakmi. Neviem prečo ale dodnes (7 rokov) má tieto stavy. Keď príde zo školy je schopný až do večera jesť, ovocie, jogurty, syry, šunku, pečivo, ...a to len čaká na večeru. Večeru má komplet polievku a druhé jedlo (z toho aj dve porcie). Varím každý deň obed na ďalší deň. A pritom je štíhly, nemá ani gram tuku, asi mu dobre spaľuje.

Takže strážila by som poctivo jedlo a spánok. Nenechala by som ho dlho hladného a ani by som ho nenechala "k smrti uťahať". A uvidíš. Má len 4 roky, je to malé dieťa, nevie ešte odhadnúť svoje potreby a hlavne následok toho keď sa nenaje a nevyspí.