Manželova maminka mala pred desiatimi rokmi vážnu autonehodu - vyletela z auta, tiež mala vpáčenú kosť do mozgu, opuch (otok) aj zrazeninu, lekári jej dávali malú šancu na prežitie. V umelom spánku bola asi týždeň, keď sa prebrala, opatrné prognózy boli také, že ak prežije, tak bude ochrnutá. Neskôr sa predpoveď zmiernila, že bude ochrnutá len na polovicu tela, potom len na jednu ruku.
Rehabilitovala, a dnes mi udržiava záhradku vo vzornom poriadku, štrikuje, háčkuje... pohybovo úplne v poriadku.
Druhá, závažnejšia otázka bola tá, či zranenia nepoškodia psychiku. Mysleli sme, že stratila pamäť, lebo hovorila "z cesty", nepoznala ani vlastného manžela - ale svojho syna áno. Ale aj pamäť sa jej postupne vracala a tak do troch mesiacov už bola v poriadku. Iste, ťažšie sa jej sústredilo - ale myslím, že to je teraz ťažko rozlíšiť, či je to bežný príznak vyššieho veku alebo následok nehody.
Takže posielam povzbudenie - u nás to skončilo nad očakávanie dobre, len všetko chcelo čas a trpezlivosť. Držím palce