dokonalé, úplne si to viem predstaviť

ale za pár rokov tu bude písať tvoja dcéra ako si ju v mladosti prehliadala, nezaujímala si sa o ňu, bolo Ti jedno ako vyzerá a ona má teraz z toho traumaaaa

K veci...mám podobnú mamu, až keď som sa vzoprela tak sa stiahla. Vzoprela znamená nie že som začala kľudne argumentovať a z toho vyvstal nejaký môj ostrejší názor ale bola som na jej "dobrosrdečnosť" už taká alergická, že som zúrivo štartovala aj keď si len povzdychla pri pohľade na mňa alebo na moje deti. Kupodivu pomohlo, najprv bola zaskočená, pripisovala to tomu, že som prepracovaná, potom skúšala niečo ako "nebuď drzá, čo si to dovoľuješ" no a nakoniec pochopila že už na mňa nemá taký vplyv ako keď som bývala s ňou. Za môjho detstva vtedy keď jej bola zima ja som si musela obliecť sveter, keď ona bola hladná ja som sa musela najesť. Ona nedávala príkazy ona človeka umorila tou dobrosrdečnosťou takže som sa potila vo svetri a tlačila do seba knedlíky len nech už mám preboha pokoj.