Moj ocino mi nadelil posledného bráchu, keď mal 50 rokov.

Je aktívny, športovec, pracujúci, schopný a mladistvý. Napriek tomu - teraz je bráchovi 11 - začína výrazne pociťovať vek. Nemá toľko trpezlivosti, horšie rieši pubertu (brácha ju má náročnú) atd. atd. Dlho pritom tvrdil, že necíti rozdiel, teraz už ale pripustil, že aj jeho to dohnalo. A to je chlap, tak nie je predsa len tak vyždímaný, jak žena.

Keď už tie deti sú, tak je nad slnko jasné, že rodičia robia všetko pre to, aby vychovali fajn človeka.

Ale nie je pravda, že nie je rozdiel medzi 30-ročnou matkou a 45-ročnou matkou (tú staršiu vek doženie najneskor v prechode, mladistvosť-nemladistvosť, nepíšem o vonkajšom zjave a postave, to je vedľajšie z hľadiska výchovy detí.-)