Mám rovnaký názor. Brala by som to ako osobné zlyhanie, že si moje dieťa musí zarábať na niečo čo potrebuje ku štúdiu. Cítim zodpovednosť za to dať dieťaťu vybavenie do života a medzi to patrí aj vzdelanie. Ale aj keď by to bolo moje zlyhanie viem predstaviť že by som deťom povedala že ak chcú študovať musia si prispieť. Nemyslím si, že by ich to nejako výrazne poškodilo, len by dospeli skôr, to je život.

Dcéra (14) má spolužiaka, predvčerom sa bol u nás kúpať. Veľmi šikovný a nadaný na matiku, vyhráva olympiády, chce byť programátor, super povaha, so synom (8) sa bláznil v bazéne, ukazoval mu veci na počítači, také jednoduchšie programovanie. Rodičia sú na tom finančne slabo, skrátka nie sú tak šikovní, nevedia zarobiť peniaze, do života ako mladí šli s nulovou podporou, majú ešte dve deti okrem neho. S jeho mamou sa kamarátim viem asi ako žijú, čo jedia, čo si obliekajú, čo si môžu dovoliť. Chodia na výlety ale pešo, tam kde je to zadarmo, v živote neboli na dovolenke. Chlapec si už nejaké tri roky privyrába roznášaním letákov (zárobky písané na jeho mamu, aj ona roznáša letáky). Mesačne mu to hodí 30€. Vie čo si môže dovoliť, čo koľko stojí, koľko bude musieť rozniesť letákov aby si to mohol kúpiť. Našetril si polovicu na počítač, polovicu mu dali rodičia. Ak chce ísť na výlet so školou musí si to zaplatiť zo svojich. Takisto krúžky si platí sám. Šport si vybral taký aby ho to stálo čo najmenej - behá. Rodičia mu poskytujú akurát jedlo, oblečenie a strechu nad hlavou, prípadne mu na niečo prispejú, na narodeniny, vianoce a pod mu dávajú peniaze, ktoré si odloží a sám sa rozhoduje čo si za nich kúpi.