My sme kontaktná rodina takže nielen slovami ale často sme na sebe zavesení, je nám to príjemné. Muž pritúlený pri mne, ja na ňom, syn (8) je mazel najväčší, všelijako sa ku mne pritúli, skrčí do klbka alebo naopak natiahne sa cezo mňa, dcera (14) sa tiež ešte pridá. Niekedy sme takto aj všetci štyria. Našťastie nám to vyhovuje a vieme odhadnúť mieru.
Keď prišli deti z prázdnin tak sme im hovorili ako nám chýbali, ako sme sa už na nich tešili, oni to hovorili nám. Nehovoríme to nijako pateticky ale tak normálne. Nemáme problém povedať si, že sa ľúbime.