mám dospelého syna, ktorý má ženu a dieťa a dve dcéry (jedna je dospelá a slobodná, druhá temer dospelá)

so synom a jeho ženou mám veľmi dobrý vzťah, dosť často k nim chodím (žijú v zahraničí), často si voláme, píšeme a pod.

každopádne, viem, že so svojou mamou je v kontakte ešte omnoho viac, volajú si denne, skypujú... zdá sa mi to prirodzené, keď som mala malé deti, tiež som hocikedy volala mame kvôli každej blbosti, keď mala čas, skočila som k nej na kafe alebo len tak - hoci manželova mama je tiež veľmi fajn, predsa len mi až taká blízka logicky nie je

rozhodne neplánujem deliť raz svoje vnúčatá podľa toho, od ktorého dieťaťa sú, ale vidím aj podľa svojich detí, že k mojim rodičom majú vzťah proste spontánnejší a bližší ako k manželovým, hoci aj s tými sa samozrejme radi a dosť často stretávajú

keď sa dohováram s nevestou, kedy k nim prídem, vždy sa snažím uistiť, že ju to skutočne poteší, že na vtedy nie je dohodnutá so svojou mamou - myslím, že v komunikácii s dcérami to raz bude predsa len spontánnejšie

na záver: som rada, že mám najstaršieho syna, ktorý je pre sestry "veľký brat" a dnes už aj modelový otec rodiny, ale som naozaj veľmi rada, že mám aj dcéry