U mňa za nič.
Mama nebola so mnou spokojná nikdy. A keďže tu už nie je tak ani nebude.
Ale nejako ma to nemrzí viem, že ona celkovo bola večne nespokojná, a hlavne čo sa týkalo iných ľudí. Tam vždy vedela čo kedy a kto mal urobiť, povedať, ako má žiť. Seba vedela ospravedlniť prečo nemôže, nedá sa. Čo už, taká bola, nešťastná že nemôže riadiť životy iných a že nemôže z "objektívnych dôvodov" žiť ani ten svoj tak ako by chcela