Pelíšku, lezie na mňa taký plíživý pocit z toho Citinho slepého nasadenia, že ona si už svoju "oznamovaciu povinnosť" uplatnila a teraz tu bojuje s vlastným svedomím... Alebo je tak vydesená, že tu bojuje s vlastným strachom. Viz ten čerstvý článok v Aftenpostem o mladej (pod hrozbou odobratia dieťaťa) "prevychovanej" rodine.

Tu už nie je reč o fyzických trestoch alebo sex. zneužívaní, ale úplných debilinách, kvôli ktorým sú deti odoberané. Príklad tých indických rodičov - deti s nimi spali v posteli a jedli rukami. Hotovo. Keby Nórsko nemalo vo výhľade v Indii veľký kontrakt, ktorého zrušením India pohrozila, deti by nevrátili.
A to potenciálne emocionálne riziko, to je kapitola sama o sebe...