Brunhilda
ja mám deti dve (8,5 a 14,5), každé iné a inak náročné, veľa som tolerovala, vysvetľovala, snažila sa usmerniť každé iným spôsobom, na každé platilo niečo iné...ale jedno čo by som nikdy nedovolila ubližovať slabším len preto, že oni majú nejaký problém. Tam proste museli (hlavne syn) dosť skoro pochopiť, že si nemôžu vybíjať zlosť a svoju frustráciu na slabšom. V tomto príspevku je to spomenuté x-krát že dcéra cielene ubližuje súrodencom, provokuje ich, ničí ich výtvory. 9 ročné dieťa predsa nemôže cielene ubližovať, škrtať obrázky, brať hračky a pod. to si môže dovoliť max. škôlkar. A mama pred tým nemôže zatvárať oči a robiť len psychologické rozbory.

Syn má 8,5 je tretiak a neviem si predstaviť aby zobral malému decku hračku prípadne mu zničil obrázok prípadne ho rozplakal. Takisto dcera o 6 rokov staršia...nestalo sa aby 3 ročného brata nejako šikanovala, provokovala a pod. Veď od toho sú rodičia aby to deťom vysvetlili a nie keď staršie mladšiemu prešktne obrázok tak budú reagovať "och bože či si náhodou nemyslí, že má málo lásky".