Magrata
ako môj syn, celý deň reval a vzdoroval, a potom v noci 10h bobánek spal. A ráno len otvoril oči a začalo to nanovo. Dodnes nechápem prečo Taký dlhodobý stres a psychicky náročné obdobie ako pri ňom som ešte nezažila. Vtedy som nebola schopná ani rozmýšľať, ten rev a vreskot a plač a vzdor mi pripadal ako rušička myšlienok. Bola som permanentne unavená a vyčerpaná.

Ale vyrástol z toho. Jediné čo mu ostalo je taká dravá povaha, všetko chce, za všetkým čo ho zaujíma ide, tvrdohlavo a vytrvalo, ale na druhej strane už nie vzdorom ale rozumom. Túto povahovú črtu mu tak trochu závidím, také to nadšenie pre vec, kedy nevidí prekážky a ak prídu nevzdá sa len tak ľahko.