"...Že si vzali k sobě syna, to je tak jediné, za co jim děkuju včetně toho, že se s ním učili, že na něj měli čas a on tam měl i klid..."

dali mu to čo ty nemôžeš tak to nezhadzuj, bez nich by ani nešiel na reparát.

Syna u seba nechceš, vysáva ťa, irituje...peniaze nemáš tj. ani viac nedáš či bude s tebou alebo s nimi...posluhovať nebudeš za to že sa starajú o syna (v tvojich očiach to je "ako nič")...

Jediné čo som vyčítala je, že chceš aby bol niekde mimo teba, niekto sa o neho staral, ty by si prispela koľko môžeš a mala by si kľudné svedomie, že sa má dobre a chodí do školy...no sorry ale takto to nefunguje...chápem, že je toho na teba moc ale máš naložené 4 deti tak si za ne zodpovedná.

Pamätám sa keď si tu mala tému že ťa tak naštvali že si odišla z domu (spala si inde) a nechala si deti samé. Už vtedy som si vravela či by im nebolo lepšie v decáku alebo u nejakých pestúnov. Bolo mi ich strašne ľúto. A teba tiež, ideš dlhodobo na doraz, nemáš peniaze (témy ktoré od teba čítam ohľadom financií sú fakt smutné), detí veľa, obytný priestor mrňavý, nároky sa zvyšujú... teba by z tejto situácie zachránil v prvej rade väčší byt a väčší príjem prípadne dlhodobá pravidelná menšia finančná pomoc. Nemáš nárok na nejaký sociálny byt pri takom počte detí a tak malom obytnom priestore? Prípadne inú pomoc? Ale asi to máš všetko na sociálke obehané...