Tak to je asi podľa miestnych zvykov.
Kým som bola malá a bývali sme v paneláku na malom meste na východnom Slovensku tak od rána sa zvoncek nezastavil a zvonil každý kto išiel okolo, spolužiaci, rodina, cigáni, ožralovia...Mobily neboli tak sme potichu prišli k dverám a cez kukátko omrkli, známych sme pustili.
Potom sme sa presťahovali do domu v tom istom meste a to isté, hlavne cigánske bandy a ožralovia, keď videli auto pred domom tak zvonili kým ich nešiel otec vyhodiť od dverí. Púšťali sme len známych.
Teraz sme na dedine na západnom Slovensku a tu chodí len rodina, kamaráti, susedovie deti, spolužiaci dcery. Tých vyslovene čakáme, a dávame si pozor aby nikto neodišiel na prázdno, pohostíme, dáme výslužku (sladkosť a drobné). Inak nechodí nikto, tu nie je zvykom aby cudzí (ani deti) obrážali po domoch. Je mi to takto milšie.