Mne k absolútnemu kľudu stačí, ak nie je doma starší syn. Je to smutné, ale je to tak

Teraz sme už 2. týždeň doma sami s mladším synom, mal ovčie kiahne. Keby sa spočítal čas, koľko som sa mu za tých cca 10 dní venovala, bolo by to žalostne malé číslo (radšej ani nepočítať).
Tretí trimester zvládam ťažko, som takmer ležiak a on si, chudák, musí vystačiť sám. Mám voči nemu všetky možné pocity od obdivu, cez vďaku až po ľútosť, že to takto úžasne zvláda.

Dnes má narodeniny, tortu dostal od babičky, mamka mu bola schopná len zapichnúť sviečku do kupovanej muffiny a v posteli mu to ráno, spolu s darčekom, odovzdať...

Od pondelka tu budú 2 deti, a to je neskutočne veľký rozdiel... Snáď sa stane zázrak a prežijem to fyzicky i psychicky...