Za seba...ak by som prijala dieťa za svoje
tak fakt že bolo adoptované by som vôbec neriešila. Riešila by som to len tak ako aj u vlastných porodených detí. Muselo by sa stať niečo veľmi vážne aby som dieťa vydedila prípadne mu dala menej. A fakt že bolo či nebolo adoptované by v tom vôbec nehral úlohu.
Takisto pri pestúnskej starostlivosti. Ak by som nebola klasický zamestnanec a nerobila to ako povolanie kde by deti prichádzali a odchádzali, tak by som sa snažila každému z detí dať určitú čiastku do života. Resp. nebola by som schopná to robiť len ako prácu a na dieťa s ktorým by som prežila celé jeho detstvo sa pozerať ako na "nie moje".