V tomto prípade mám skor názor, že za

a) syn je samozrejme príliš malý na to, aby niečo vedel nejak presne určiť a keď by bol taty, tak by trebárs zase chcel k mame

b) do narodenia ďalšieho miminka mal predsa len vačšiu pozornosť, kor už od mala, keď otec nezdravo preferoval dcéru a cez syna vlastne ubližoval matke, tak syn mal určite matčinu pozornosť o kus vačšiu aj z dovodu "ochraniteľského" (logicky, asi by sa tak zachoval každý z nás v takom prípade), než teraz, keď už sa pozornosť rozdeľuje medzi aj tretieho súrodenca

c) zároveň do rodiny pribudol ďalší partner a už teraz aj otec, deti ovplyvňuje aj to bez ohľadu na to, či je nový partner dobrý a snaží sa

Takže by som v tomto prípade riešila rodinné sedenia u klinického detského psychologa, kde naozaj práve deťom pomožu a tým pomožu aj rodičom. Príde neskor puberta a bude "ještě hůř" a je dobré byť pripravený, ako najlepšie s dítkom jednať tak, aby ono našlo samého seba a matku s partnerom to tiež nedrtilo a vedeli, ako najlepšie reagovať a jednať.

Nejaký OSPOD apod. by som prípadne riešila až potom, čo bude jasno.