Leží mi v hlave kamarátka, s ktorou sme si dnes po dlhšej dobe viac pokecali. Myslím, že potrebuje pomoc, nejakú terapiu, tiež jej to napadlo, bojí sa však, aby nešľapla vedĺa. Nevie, či vyhľadať nejakého psychológa, alebo alternatívu automatická kresba (sama neviem čo to je..) atd
Nemá niektorá z Vás podobnú skúsenosť? "Jana" - ak to zjednoduším, tak má strach zo svojich detí. Prvotne to začalo tak, že sa jednoducho o ne bála, a nakoniec je z toho strach aj z nich samotných. Deti sú živé, hašterivé (4 a 6), na mamku veľmi naviazané, samé sa nevedia hrať a jej už hučí v hlave z 1000x zopakovaného "MAMÍÍÍ!" a hlavne sa bojí nocí keď je sama (manžel v práci). Bojí sa, že deťom bude zle (napr. budú zvraciať).
Deti bývajú často choré a ak majú problém, tak ten sa skutočne zjaví najčastejšie vtedy, keď je manžel preč, a tak sa jej špirála, fóbia ešte viac roztáča...
Takže cez deň má z nich nervy, a večer nastupuje strach a v tom sa pláca.
Nervy ešte pochopiť dokážem (tiež som nervák), ale do toho strachu sa už vžiť nedokážem.

Ako jej pomocť, kam ju poslať?