Kat, poznám ju 8 rokov a jej príbeh je bohužiaľ skutočný. Dlho sme boli len "známe" a potom sme sa stali kamarátky, dokonca posledný cca rok veľmi dobré kamarátky. Ale pri mojej splašenosti a unáhlenosti bolo tak málo času prebrať toho viac! Vyčítam si to, lebo od nej signály boli a nebolo ich málo. Lenže ja som nikdy nemala čas a keď sme sa už videli, tak to bolo v rámci "venčení detí", keď neboli podmienky na hlbšie rozhovory.

Inak, ani na sekundu mi nenapadlo pochybovať.
ad choroba - okrem veľkej jazvy som videla ako si v práci vytlačila dopis pre personál do Motola, kde im ďakuje, nakúpila a poslala darčeky deťom a tak. Tiež je sledovaná a chodí na kontroly.
ad detstvo - niečo mi naznačila ich bývalá susedka i kamarátkina sestra. A kamarátka mi to bohužiaľ potvrdila (so sestrou boli opakovane vyháňané v noci vonku a to aj v mraze, do Motola za ňou nikto nejazdil, nikdy sa u nich nejedla varená strava, deťom sa neprezliekali pocikané postele (ona i sestra sa ešte na ZŠ skoro denne pocikávali), na Štedrý večer kamarátka chodila s plačom po dedine, pozerala ľuďom do okien a chcela vidieť, kto čo dostal (ona nič) atd atd, je to celé hrozné.
Inak, bola som svedkom, ako jej mama ľútostivo spomínala, že počas tehotenstva nemala peniaze na jedlo, a tak jedla len jeden rohlík denne (a popritom fajčila). A dcérka - moja kamarátka - sa narodila ani nie kilová... Mala som (a mám) tak strašné nervy na jej mamu, a kľudne ma za to odsúďte, ale neznášam ju preto, ako ublížila svojim deťom!