Pole, zaujímavý postreh, ale:
- svojrázny (tak trochu drsnejší) typ humoru síce máme, ale domácnosť je práve oblasť, kde mi nenapadá, či sme to niekedy vobec s MM nejak riešili (v rámci srandy).
Moje deti od svojho táty skor počujú vety typu: "Maminkó, nech to tam a pojď si k nám sednout... ... Dnes nevař, neco si objednáme... ... Zbal si tašku a jdi si zaplavat/projít se/zavolej Lucce a jděte si pokecat...

Chyba bude skor asi vo mne. Nie je mi to príjemné priznávať na modernú, emancipovanú Rodinu, ale ja mám problém ísť niekam bez nich. Mám potom výčitky. Neužijem si to.
Mám to prosto v hlave, a neviem ako to zmeniť.

Pred chvíľou som volala so synom, ktorý spal u bratranca. Som sa pýtala čo mali s Honzou a tetou k obedu a on: "Řekli jsme tetě že máme hlad a ona nám dala špekáčky ať si venku uděláme oheŇ a opečeme je. Ona šla cvičit."
A syn to hrozne ocenil, tento prístup. Mne keď deti zaskučia, že majú hlad, tak lietam ako vrtuľa. Oni vlastne ani nemajú moc šancí zaskučať, keďže niečo uvarené je tu vždy, a som vždy k dispozícii...