Dnes sme sa vrátili zo Slovenska, kde mi kamarátka z detstva povedala: "Prepáč, ale moj názor je taký, že Tvoj "Honzík" je naozaj zlé dieťa."
Ďalšia rána, ďalšie potvrdenie toho, ako ho vníma okolie... Neodzdravil sa jej, lebo sa hanbil (nevidel ju skoro rok) a tiež ju nijak zvlášť nemiluje, čo preň samozrejme znamená "Proč bych měl zdravit".
Chová sa podľa toho, ako to cíti, a na nejaké nepísané "pravidlá" kašle.

Moja mamka sa včera hrabala v odložených dekoráciach a o.i. tam boli keramické mačky s nápisom "RODINNÉ ŠŤASTIE". A opýtala sa ma, že či pamatám, ako moj syn, vtedy ešte prváčik, s námahou prečítal ten nápis a nechápavo povedal: "Babí, prosím tě, a jaké máš ty štěstí? Vždyť jsi skoro slepá, děda pije, a nemáš peníze."