Casovo sme na tom asi velmi podobne. Nejedna sa o manzela (som s dcerou sama), ale o mojho otca, s ktorym som byvala cely zivot. Otec zomrel 18.5. po chorobe, smrt sme cakali. Posledny rok som nerobila, mama sama starostlivost nezvladala. Posledne 3 tyzdne doletela aj sestra, takze sme boli na to tri. Zomrel doma, co sme si vybrali, ale ja som z toho uplne mimo. Uz som si volala sanitku, s tym, ze asi mi nic nie je, len nervy, ale nemozem si pomoct. 26.7.som objednana k psychiatrovi. Uplne mi vysumel z hlavy cely zivot s nim a pred ocami mam len posledny mesiac. Strasidelny. 12 rocna dcera zacala mat tiky - dost vyrazne zasklby hlavou, dufam, ze cez prazdniny jej to prejde. Chcem jej spravit prazdniny, tiez si to odzila, ale nemam silu. V kuse sa mi toci hlava, bojim sa, ze znova schytam panicky atak a tak sa v tom cyklim. Dufam, ze ten psychiater pomoze. Ps teraz fungujem na neurole od obvodacky, ale nemam nejaky pocit pohody... nic sme zatial nevypratali, vsetko je na svojom mieste, dostali sme uz papier od notarky ohladom dedicstva, zatial som ho ani nepozrela... U nas boli prve narodky 3 dni po smrti (dosil by sa 71). Drz sa.