Asi to mám trochu inak. Z rodiny som naučená užívať a zveľaďovať, muž takisto.
Chceme pre naše deti vytvoriť dobrý štartovací základ tak ako to urobili naši rodičia a ich rodičia atď. U nás ani u manžela nikto nemal tento prístup "čo je moje do toho vám nič a môžem to dať a darovať ako chcem a kedy chcem".
Nie sme naučení len tak rozhadzovať, majetok berieme ako istotu do nepohody. Užívame si s mierou, odkladáme na budúcnosť nielen našu ale aj detí.
Mám rada nehnuteľnosti aj hotovosť. Netúžim sa ich zbavovať ani predávať či meniť za dovolenky, oblečenie, zážitky, pochybné investície či nejaké párty, autá a pod. Našťastie je muž podobne založený a deti zatiaľ vyzerajú že tiež. Ale nie sme chorobní šetrílkovia, v princípe radšej zarábame ako šetríme.